Cesta do Transylvanie

Cestou kráča muž zlomený,
nesie svoj osud, kríž drevený...
Dľa súdu na ňom visieť bude
ako vlajka na sťažni, vraku lode...

Kráča prachom, kráča kamením,
ako kráľ svojim nádvorím...

Ostré tŕne vrazené do kože venca,
ktorému už nerozkvitnú ruže.
Pod údermi do kolien padá,
bolestným pohľadom milosť hľadá.
Vášeň davu po krvi volá,
ranami biča sa koža na kusy trhá.
Slzou v oku k mase pozerá
na ovce, čo zradili svojho pastiera...

Ku [bad word] sa bitý kráľ blíži,
aby spečatil svoj osud na drevenom kríži...

Na boha volá, prosí o pomoc, 
no z nemých mrakov neprichádza žiadna moc!!!