Balada o makovom mlynčeku

[bad word] /www.lunaticgods.sk/

Tisíc slov púštnych dún
počul som každou nocou
prosil tých niektorých
posledných s veľkou mocou V pokriku vtáčích snov
šepkal som rannou rosou
kráčal som s hriechom zlých
s krvavým oštepom v oku Batoh som tíško otvoril
s príchodom temných duší
detské ruky som znetvoril
v makovom mlynčeku drtil! V šepote tonových mažiarov
tú kašu hladne som trovil
pažravo z huby mi padalo
ako jeden pór tela sa potil! „V záveji kúpim tieň“
čítal som inzerát dejín
pokojne s biedou žiť
na terase čistých perín Vďaka ním vnímal som
náreky ťažných koní
ucítil v sláku tón
v srdci mi odvtedy zvoní